V piatok 24. januára 2014 v Klementínskej sále vo Vatikáne sa Svätý Otec František stretol so sudcami a pracovníkmi Apoštolského súdu Rota Romana pri príležitosti začiatku nového súdneho roka. Tieto stretnutia pracovníkov súdu s pápežom sú už tradičné a pápeži využívajú tieto stretnutia aj na to, aby pripomenuli niektoré závažné aspekty a témy, ktoré cirkevní sudcovia vo svojej práci by nemali zanedbávať. Niektoré také témy a aspekty pripomenul cirkevným sudcom aj súčasný Svätý Otec František.
Pápež sa najprv poďakoval sudcom a ostatným pracovníkom Rímskej Roty za ich špecifickú prácu v oblasti cirkevnej justície a pripomenul, že aj súdna činnosť Cirkvi, ktorá je službou pravde a spravodlivosti, je vo svojej podstate pastoračnou službou. Poďakoval im aj za to, že svojou odbornosťou prispievajú aj oni k riešeniu urgentných pastoračných tém, ktorú súčasnú Cirkev trápia. Potom sa Svätý Otec František sústredil na tri aspekty práce cirkevného sudcu.
Ľudský aspekt cirkevného sudcu
Cirkevný sudca musí byť predovšetkým ľudsky zrelým človekom. Má sa preto vyznačovať vnútorným pokojom, určitým odstupom od problému a primeraným nadhľadom. Potom musí mať animus communitatis, ducha, ktorým sa dokáže vžiť do jadra toho spoločenstva, v ktorom vykonáva svoju službu. Podľa pápeža Františka ide o vlastnosť, ktorá nedovolí cirkevnému sudcovi uspokojiť sa s povrchným vykonávaním svojej práce, ale mu umožní vžiť sa a spoznať do hĺbky situáciu tých ľudí, ktorí sa na neho s dôverou obrátili so žiadosťou o vyslúženie cirkevnej spravodlivosti. Zdá sa, že tu Svätý Otec František spojil v prípade cirkevného sudcu tri požiadavky: aby bol ľudský zrelou osobnosťou, aby vynikal svojou znalosťou a odbornosťou a napokon aby svoju svoju prácu sudcu vykonával dôsledne, nie povrchne.
Súdny aspekt
Cirkevný sudca musí mať primerané poznanie z oblasti práva i teológie. Ale ani to samo osebe nestačí, lebo iba samotné štúdium a poznanie na výkon cirkevnej sudcovskej moci nestačí. Vyžaduje sa aj znalosť, ktorú cirkevný sudca môže nadobudnúť iba praxou na cirkevnom súde. Svätý Otec tieto vlastnosti vyjadril takto: sudca sa musí vyznačovať nestrannosťou, objektivitou úsudku, právnou miernosťou. Tieto vlastnosti sa nedajú v nijakej škole práva naučiť. Potom pápež František zdôraznil, že cirkevný sudca musí chrániť pravdu a rešpektovať zákon.
Pastoračný aspekt cirkevného sudcu
Tu pápež František pripomína cirkevným sudcom príklad Pána Ježiša ako dobrého Pastiera a pripomína im, že aj práca sudcu je službou lásky, tej lásky, ktorou Pán Boh “pretvoril naše srdcia Duchom Svätým” (porov. Rim 5,5). Preto Láska je dušou práce cirkevného sudcu. V tomto tvrdení nie je nič paradoxné. Naozaj, spása duší je najvyšším zákonom Cirkvi (porov. kán. 1752 CIC). Mnohí však by si želali lásku bez pravdy, milosrdenstvo bez pokánia a obrátenia. Lenže takto to nefunguje. Lásku a pravdu nemožno od seba oddeliť. Aj v sviatosti zmierenia je potrebné najprv vyznať hriechy a až potom nasleduje Božie odpustenie. Áno, Cirkev je tu na to, aby slúžila Božej láske a Božiemu milosrdenstvu a v konečnom dôsledku spáse duší. Ale nepôjde to bez pravdy. Vysluhovanie spravodlivosti v Cirkvi, čo je skutočne prácou cirkevných súdov, je to naozaj služba pravde, ale takej pravde smerujúcej k Láske a spáse!
Autor: Ján Duda @ 15:42 05/02/2014