Ako sudca Koza (dnes Kliment) so siskárom Tóthom po dobrom mene zatúžili a knihu o kauze Cervanová písali
Pred pár dňami ma zaujala informácia o pripravovanej knihe Kauza Cervanová autora Petra Tótha. Popis knihy zverejnený na webe martinus. sk prezrádza niekoľko vážnych informácií.

Kauza Cervanová je strhujúco prerozprávaný priebeh vyšetrovania vraždy študentky Ľudmily Cervanovej.
Vyšetrovací spis je vážna vec. Kto bol niekedy trestne stíhaný vie, že prístup k spisu má vyšetrovateľ, ktorý je viazaný mlčanlivosťou a účastníci konania ( to znamená, že obžalovaní a poškodení) . Žiadny vyšetrovateľ nemá právo sa svojvoľne vyjadrovať k trestnému konaniu a už vôbec nie poskytovať listiny alebo dôkazné predmety zo spisu a žiadny člen senátu najvyššieho súdu nesmie publikovať kauzy, o ktorých rozhodoval ako člen senátu . Dokonca sa k nim nesmie ani vyjadriť bez zbavenia mlčanlivosti . A to len začíname...
Oveľa závažnejšia informácia je, že kniha obsahuje DVD s dosiaľ nedostupnými dokumentmi z vyšetrovania, sledovania vrahov a ich spojencov, fotografiami, či zvukovým záznamom výpovede jedného z vrahov Ľudmily Cervanovej, ktoré neboli súčasťou trestného spisu !
Kladiem si otázky ...
Akým spôsobom bolo vedené vyšetrovanie a žurnalizovaný trestný spis? Ako je možné, že vyšetrovateľ riadne nezažurnalizoval všetky dokumenty a fotografie získané v priebehu vyšetrovania do spisu ? Pre takéto konanie vyšetrovateľa má trestný zákon termín zneužitie právomoci verejného činiteľa , marenie úlohy verejným činiteľom a marenie výkonu spravodlivosti .
Kedy a kto takéto dôkazy obstaral, kde ich uchovával, prečo ich neposkytol a prečo sa objavili teraz, keď účastníci už nemajú právo sa brániť ? Kto je ten záhadný vševed, kto ich vlastnil ale neposkytol a z akého dôvodu? Trochu veľa naznačujúcich možných odpovedí. Štb- šepot z minulosti alebo odraz utajenej časti spisu? Alebo krutý výsmech odsúdeným pripomenutím ich bezmocnosti?
Zaujímavé je zároveň slovné spojenie dokumenty zo sledovania vrahov a ich spojencov - po prečítaní ktorého som si spomenula na konanie kde som bola v postavení obžalovanej . Moje vyjadrenia sudca odmietal zapisovať, nakoľko obžalovaný môže vypovedať účelovo a svedkovia navrhnutí obhajobou, nie sú dôveryhodní nakoľko vypovedajú v prospech obžalovaného. Absolútne porušenie procesných a ústavných práv som teda zažila na vlastnej koži.
Autori Peter Tóth a JUDr. Kliment svedkov obhajoby nazývajú spojencami vrahov . To je vážna kvalifikácia osôb do pozície spolupáchateľov. Peter Tóth je pravdepodobne odvážny právny laik s literárnymi ambíciami, ale JUDr. Kliment vie , že sudca musí predvolať všetkých svedkov a posúdiť všetky svedecké výpovede, vyhodnotiť dôkazy a preto ak sa štátna moc rozhodne nežurnalizovať do spisu listiny zabezpečené vyšetrovateľmi počas vyšetrovania, vyhrážať sa svedkom vypovedajúcim v prospech obžalovaných a odsúdiť obžalovaných bez dôkazov na základe vytlčeného priznania, tak niečo nie je v poriadku .
Účel svätí prostriedky !
Senát , ktorý rozhodoval v kauze v roku 1982, rozhodoval aj v obnovenom konaní a paradoxne počestní sudcovia neumožnili vykonať dokazovanie výsluchmi svedkov . Stáli proti sebe silné záujmy a motivácia. Na jednej strane si potvrdiť vlastnú autoritu a rozhodnutie, inak by nastal vážny škandál – na druhej strane odosobnený objektívny profesionálny prístup na preskúmanie a vyhodnotenie dôkazov v novom spoločenskom prostredí bez tieňov štb a zmanipulovaných odpovedí. Odmietnutie dokazovania vypovedá nielen o prístupe k ich výkonu spravodlivosti, ale aj ich úbohosti , keď sudcovské choré ego porazilo právo na spravodlivé posúdenie veci aj za cenu preskúmania dôkazov a vynútených svedectiev..
Podľa Tótha návod na čítanie je obsiahnutý v podtitule „Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti. Okrem napätia podáva zdrvujúcu kritiku mediálnej manipulácie, založenej na vykresľovaní vrahov ako obetí, čím je tento takmer 40 rokov starý príbeh aktuálny aj dnes.“
Čím a pre koho je v skutočnosti táto kauza aktuálna dnes ? Predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní , ktoré viedli vyšetrovanie podľa pokynov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a na staré kolená nejakým spôsobom potrebujú očistiť meno a servilný Tóth je tým správnym autorom na podanie ich verzie kauzy. Prečo sa od začiatku valcuje ideologizovaný variant celého vyšetrovania a procesu, v ktorom boli systematicky mučení a zlomení obžalovaní. Prečo neboli skúmané okolnosti priznaní, výpovedí a krivých svedectiev?
Nevšedné stretnutia s autormi
Peter Tóth . 1998 . Spomienka ...
Bývala som v Považskej Bystrici, keď mi zavolal priateľ Tomáš Kuča, v tom čase novinár v denníku Sme, že prechádza s kolegom cez Bystricu , či mám čas na kávu. Povedala som , že som v práci, nech ma vyzdvihnú a skočíme ku nám na hotel dať si nejaké jedlo a kávu.
Hoci Peter Tóth prejavil snáď viac ako živý záujem o firmy môjho manžela, nevenovala som tomu pozornosť . Pomyslela som si, zvedavý novinár , nič výnimočné . Peter Tóth však v tom čase už nebol iba zvedavým novinárom . Hoci bol tak prezentovaný aj Tomášom Kučom.
O niekoľko dní mi zavolal priateľ pre zmenu známy - pracovník SIS - spýtal sa, či som náhodou nemala návštevu a upozornil ma na to, že Peter Tóth šľape pre SIS a vyberá firmy s dostatočným majetkom vhodné na speňaženie pre konkurznú mafiu a treba si dať na neho pozor, pretože by sa mohlo stať, že sa „ocitneme“ v konkurze. Upozornil ma, že uznesenia o konkurze pre nich vydáva sudca JUDr. Martinkovič a správcom konkurznej podstaty je spravidla menovaný Mgr. Peter Kubík z advokátskej kancelárie Kollár & Kubík. Informácia z úst čerstvo prepusteného siskára pôsobila nadnesene a zveličene a takmer by som na ňu zabudla, keby začiatkom januára 1999 manžel neprevzal rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na THI a.s.
Na Silvestra 1998 , predtým dlhodobo práceneschopný sudca Martinkovič vyhlásil konkurz na THI a.s. Bratislava . Správcom konkurznej podstaty sa stal Peter Kubík . Pán správca zablokoval účty spoločnosti skôr ako bolo zverejnené uznesenie o vyhlásení konkurzu vo vestníku a pod hrozbou trestného konania voči manželovi prevzal od neho zoznam dlžníkov a vyzval ich na okamžité splatenie záväzkov voči akciovke. Nedopatrením sa jedna jeho výzva dostala k manželovi , ktorý nedokázal identifikovať číslo účtu nakoľko sa nejednalo o firemný účet THI a.s. Bratislava. Vložil na účet 100 sk a zistil, že sa jedná o súkromný účet na meno Peter Kubík ... (inak dnes šťastný vlastník 8.mil.pohľadávky voči Mestu Martin).
Za pätnásť mesiacov konkurzu, nás mladý ambiciózny právnik úspešne pripravil o hotel, veľkú časť financií na účtoch, zablokovaním aktív zdevastoval väčšiu časť spoločnosti , premlčali sa pohľadávky a stali sa dubióznymi a ďaľšie následky v obchodných aktivitách, ktoré sa nedali už obnoviť..
Obdobie plné podnetov, sťažností a trestných oznámení v súvislosti s konkurzom ukončil JUDr. Majchrák - sudca Najvyššieho súdu SR, ktorý v máji 2000 konkurz zastavil ako nezákonný. Po ukončení konkurzu sa akoby náhodou opäť ohlásil Peter Tóth ... nezastihol ma .
Včera som po rokoch sledovala vyjadrenia Petra Tótha, ktorý novinárov označoval termínom morálny spolupáchatelia. Človek, ktorý dal sledovať redakciu, v ktorej pracoval , vyrábal na vlastných kolegov nepravdivé legendy a zarábal na kšeftoch s informáciami nemá právo moralizovať kohokoľvek .
JUDr. Juraj Kliment alias Koza 2009.
JUDr. Klimenta (vlastným menom JUDr. Kozu , ktorému sa meno po rodičoch nezdalo vhodné k pátosu talára) som roky poznala iba z počutia ,mal povesť experta na politické kauzy a ani v najhoršom sne by ma nenapadlo, že trestná vec vedená voči mne, vtedy 10 rokov za satiru, jedného dňa bude pridelená na rozhodnutie jeho senátu . Senát JUDr. Klimenta riešil moju námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. Antalovi a posudzoval zákonnosť prebiehajúceho konania vedeného voči mne.
U dlhoročného sudcu som oprávnene predpokladala dostatočné znalosti trestného práva , respektíve jeho základov. Kliment mal rozhodnúť , či zverejnenie anonymnej veršovanej satiry je trestným činom , či vo veci právoplatne skončenej bez rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku je možné opätovne viesť trestné konanie , či je vôbec možné viesť trestné konanie pre paragraf vypustený z trestného zákona a zároveň mal posúdiť zákonnosť konania sudcu , ktorý týmto spôsobom vedie konanie a jeho zaujatosť a teda pomer k veci, ku mne a k účastníkom konania ( medzi inými ku svojej stavovskej kolegyni) .
Pán predseda senátu Kliment akosi pozabudol do uznesenia uviesť mená členov senátu . Kliment v úvode skonštatoval, že je vedené konanie pre paragraf vypustený z trestného zákona. V odôvodnení nezaujal stanovisko ani k jednému bodu sťažnosti. Takže okolnosti nevyhodnotil vôbec a o zákonnom odôvodnení ani nehovorím.
Miesto odôvodnenia jednotlivých bodov sťažnosti odcitoval všetky paragrafy súvisiace odňatím a prikázaním veci .
Pri čítaní jeho rozhodnutia som mala pocit , že pán sudca sa rozhodol urobiť mi školenie z trestného práva a objasniť výklad paragrafov súvisiacich s vylúčením sudcu z konania .
Po prvej polovici odcitovaných paragrafov som zdesená z Klimentovho rozhodnutia narazila na vetu , ktorou odôvodnil sťažnosť :
„Okolnosť, že sudcovia krajského súdu v tomto posudzovanom prípade konali a rozhodovali v rozpore s predstavami a subjektívnymi názormi obžalovanej Jany Teleki nie je z hľadiska ustanovenia § 30 ods. 1 Tr. por. zákonným dôvodom na vylúčenie týchto sudcov.“ JUDr. Klimentovi akosi uniklo , že sudca rozhoduje v zmysle trestného zákona a poriadku , on nerozhodoval .
V roku 2011 konanie bolo zastavené, rozsudok bol odôvodnený paragrafmi , ktorými som argumentovala jedenásť rokov, a ktoré expert na trestné právo v rozhodnutí označil termínom predstavy a subjektívne názory obžalovanej.
Pánovi predsedovi neprekážalo , že je vedené trestné konanie vo veci právoplatne skončenej, pre paragraf vypustený z trestného zákona , pre zverejnenie veršovanej satiry čiže skutok , ktorý nie je žalovateľný ani v občiansko - právnom konaní.
Kliment pri rozhodovaní podľa všetkého nezatvoril iba oči, pretože nezistil splnenie zákonných podmienok na vylúčenie sudcov krajského súdu konajúcich v posudzovanej veci a splnenie zákonných podmienok na odňatie a prikázanie veci inému súdu.
JUDr. Kliment sa nezahral na dementa, ani nedezinterpretoval zákon ako to urobil v rozhodnutí jeho predchodca JUDr. Toman, použil zažitú štb – praktiku ... o čom sa v uznesení nehovorí akoby nebolo.
Od komunistického pohrobka som rozhodnutie vydané v súlade so zákonom ani neočakávala. Neviem, či slúžil ľudu, či ŠTB, ale svojim kolegom, ktorých takto zakryl určite áno. V môj neprospech a na výsmech trestným kódexom.
Včera som mala možnosť v relácii na Ta3 vidieť tvár JUDr. Klimenta, ktorý sa prezentoval ako odborník na posudzovanie vrážd. Dokonca uviedol, že v 80 - tych rokoch rozhodoval o niekoľkých vraždách ročne ... Napriek snahe ja som nevidela váženého sudcu, predsedu trestného senátu ani autoritu. Videla som chudáka, ktorý v roku 2009 nevedel, že publikovanie anonymnej veršovanej satiry nenapĺňa materiálne ani subjektívne znaky trestného činu a nie je žalovateľné v občiansko - právnom konaní, ktorému neprekážalo, že je vedené trestné konanie vo veci právoplatne skončenej pre paragraf vypustený z trestného zákona v roku 2003 . Videla som skutočné bahno justície, naďalej obalené v talári .
V mojich očiach rating a dobré meno autorov hlboko kríva pod štandardom, ktorým objektívny autor vychádzajúc z vlastnej vedomosti a objektívnych faktov dokumentárnosti nekričí do vetra senzačné bludy, ktorými prikladá lopaty ideologického marazmu na celý súdny proces. Nepolemizujem o tom, kto, kedy a ako Cervanovú zabil . To mali objektívne riešiť tí, ktorí miesto profesionálneho vyšetrovania a hodnotenia dôkazov skreslili dôkazy, zmanipulovali svedectvá , pod nátlakom a vyhrážok si vynútili priznania a tí, ktorí v obnovenom procese niesli zodpovednosť. Preto sú odsúdení v kauze Cervanová po výkone trestu nespokojní a volajú po satisfakcii. Pán Kliment predviedol svoju predstavu satisfakcie a pán Tóth to poslušne spísal, niekoľkokrát dal skontrolovať a nebodaj očakáva za to uznanie.
Nemám najmenší dôvod takýmto ideologicky zapáchajúcim pokusom zvyšovať čítanosť, ale v princípe mi vadí ak ústavné práva, ktoré komunizmus niekomu zobral, niekto doráža aj v 21. storočí v krajine, ktorá je členom Európskej únie . A tu vlastne nejde o Cervanovú a tie desiatky rokov odsúdených vo väzbe, ale o princíp . Slovensko vyvesilo na budovu justície červené trenírky. Skúsme hádať komu patria.
Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.