sv.Cyril a Metod o Mohamedanstve

Nebezpečnejšie stretnutie čakalo Konštantína-Filozofa s mohamedánskymi Arabmi, nepriateľmi kresťanskej náuky o Sv. Trojici a kresťanskej viere vôbec – niekde pri Bagdade. Prvou ich zbraňou oblo potupenie všetkých tamojších kresťanov, na ich dvere mohamedáni namaľovali diabolské obrazy a potmehúdsky sa potom pýtali filozofa, aby im vysvetlil, čo to znamená? Konštantín spokojne odpovedal: „Vidím diabolské podoby a myslím, že tam vnútri žijú kresťania; démoni totiž, keďže nemôžu s nimi žiť spolu vo vnútri, utekajú od nich von. Kde však zvonku niet tohto znamenia, tam bývajú démoni vo vnútri spolu s obyvateľmi domu.“

– Na to v rozhovore s mohamedánskymi učencami, ktorí vyvyšovali svojho proroka Mohameda nad Krista, pretože vraj získal veľa prívržencov, ktorí verne zachovávajú jeho zákon, kým Kristovi veriaci neplnia vraj tak verne jeho príkazy, podal Konštantín zrozumiteľné vysvetlenie v priliehavom podobenstve:„Kresťanstvo je ako veľké a hlboké more, ktoré vedia preplávať len silní vo viere a s pomocou Božou. Mohamedánsku vieru naproti tomu možno prirovnať len k úzkemu moru, ktoré každý môže ľahko prekročiť. Mohamed vám nedal nijaké príkazy, aby ste krotili svoj hnev a náruživosť, ale ich uvoľnil a tak vrhá vás do osudnej priepasti! No nie tak Kristus! Dvíha človeka z nízkosti hore a poučuje ho vierou a mocou Božou. Postavil ho do stredu medzi anjelov a nemou tvárou. Rečou a rozumom sa líši človek od zvieraťa, sklonom k hnevu a náruživosti sa zasa líši od anjelov. A podľa toho, ktorej stránky sa človek pridŕža, alebo sa povznáša vyššie, alebo padá dolu.“ 

– Obhajujúc kresťanskú vieru v najsv. Trojicu, Konštantín rozlišuje tri Osoby v jedinej božskej prirodzenosti a uvádza aj svedectvo mohamedánskeho koránu (sura 19, 17) o panenskej Matke Ježišovej. Že nešlo mohamedánom len o teoretické otázky vieroučné, ale sledovali aj iné praktické ciele, naznačujú akési ich výčitky, že kresťania nedbajú Kristovho príkazu, aby milovali aj svojich nepriateľov, a že nenasledujú príklad svojho Učiteľa, ktorý zaplatil daň za seba i za svojich učeníkov, kresťania však nechcú kresťanom odvádzať daň. Zdá sa, že tu zaznievajú spodné tóny onej výbojnosti islamu, ktorých obeťou sa stal neskoršie Carihrad a celá byzantská ríša. V tejto súvislosti by malo svoj význam zámerné vychvaľovanie sa bohatstvom a krásou kalifovho dvora, čo však Konštantína nijako neomráčilo, len jednoducho poznamenal: „Česť a chvála nech je vzdaná Bohu, ktorý stvoril všetky tie veci a dal ich ľuďom na potechu, Jemu patria, nikomu inému.“ – Aj nevydarený pokus Arabov napokon otráviť Konštantína, by potvrdzoval, že im šlo o viac, ako o teologickú dišputu, keď tu šlo priam o život cisárovho filozofa Konštantína.
Tento neohrozený svätý zápal pre vec Božiu zaznamenávajú aj ostatné Konštantínove rozhovory na Kryme aj v Benátkach. Aj dnešného čitateľa jeho životopisu udivujú bystrosť ducha, teologickou hĺbkou, pohotovou znalosťou Písma sv. a sv. Otcov, ale najmä zanietenou láskou pre všeobecnú Cirkev Kristovu. V tom je tento slovanský apoštol príkladom aj našej dobe.
________________
aleph.nkp.cz/F/ v ktorej s tych knih to je uprimne neviem viem ze je to od jemelku ale nieco podobne resp totozne v zmysle sa nachadza v tejto knihe stranu vam ale nepoviem taku pamat nemam M. LACKO - CYRIL A METOD