Kontroverzné vyjadrenie P.Leopolda Jablonského OFM k listu pp.Benedikta XVI.

Vyjadrenie k listu pápeža Benedikta XVI. prezentovaného na tlačovej konferencii KBS 8.11 2012

V posledných dňoch bolo voči mojej osobe vznesené takéto obvinenie: Páter Leopold
Jablonský neprijal právoplatnosť a správnosť odvolania arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka Sv.
Otcom Benediktom XVI.
Po prečítaní listu Sv. Otca Benedikta XVI. adresovaný Mons. Stanislavovi Zvolenskému, ktorý
bol dnes v rámci tlačovej konferencie KBS na Donovaloch zverejnený, som presvedčený, že na
bolestnej záležitosti odvolania arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka CSsR, ako ju poznáme tak
povediac z druhej strany, nič nemení. Zamýšľam sa tiež, prečo Sv. Otec napíše list v tomto znení pár
dní potom, ako sa pán arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský a apoštolský nuncius Mons. Mario
Giordana vrátia z Ríma po niekoľko dňovom pobyte. Iste, prebiehala Synoda o novej evanjelizácii.
Predpokladám a myslím, že nie nesprávne, že tento čas využili, aby Sv. Otcovi situáciu na Slovensku
predstavili spôsobom, ktorý sleduje horizont ich záujmu.
Pre ilustráciu a snahu o stručnosť uvádzam dva prípady personálnej politiky Ríma v nedávnej
minulosti.
Rehoľnú sestru Mary MacKillopovú umlčali jej predstavení, keď odhalila pedofilného kňaza,
ba dokonca istú dobu bola exkomunikovaná pápežom Piom IX. a prijatá do Cirkvi až na smrteľnej
posteli. V roku 2010 ju pápež Benedikt XVI. vyhlásil za svätú. Bolo to „de iure“ právoplatné
rozhodnutie zo strany Pia IX. Ale bolo to správne? Samozrejme, že nie.
Ďalší príbeh k zamysleniu. Dominikán a kňaz Yves Congar bol v roku 1954 pápežom Piom
XII. zbavený fakulty vyučovať teológiu a publikovať pre jeho názory na ekumenizmus a laikov –
jeho teologické intuície neskôr prijal Druhý vatikánsky koncil. Rozhodnutie Pia XII. o odobratí
fakulty bolo „de iure“ právoplatné, ale bolo to správne? Samozrejme, že nie.
Neskôr bol Congar rehabilitovaný bl. pápežom Jánom XXIII. a bl. Ján Pavol II. ho menoval za
kardinála.
Títo ľudia nám ukazujú, aké hodnotné je pevne sa držať pravdy v pokore a láske. Boli verní
Cirkvi, hoci ona sa k nim zachovala skôr ako macocha než matka. Oni však videli krásu Cirkvi
skrývajúcu sa za jej ľudským faktorom. Náš svet nie je dokonalý. Naša Cirkev z ľudskej stránky nie je
dokonalá. Naša rodina nie je dokonalá. A určite nikto z nás nie je dokonalý!
Preto môžem s pokojným svedomím prehlásiť dve skutočnosti.
Na základe listu Sv. Otca Benedikta XVI. slovenským biskupom, od dnes, z hľadiska práva
môžem považovať odvolanie Mons. Róberta Bezáka CSsR „de iure“ za právoplatné, ale nemôžem
ho považovať za správne a spravodlivé. Mal som možnosť spoznať z tváre do tváre temný svet
jeho osočovateľov, ohováračov, ktorých informácie sa dostali pred Sv. Otca.

Druhá skutočnosť: Napriek pocitu zrady zo strany slovenskej hierarchie vyhlasujem, že
ostávam verným synom svätej rímskej Cirkvi, rešpektujúc jej učenie, morálku a riadne magistérium
pápežov, do ktorého však nespadá personálna politika Ríma, ako nám to v prehojnej miere na
každom kroku potvrdzujú dejiny Cirkvi.
Boh a dejiny budú našimi sudcami.

P.Leopold Jaroslav Jablonský(OFM)

P.Leopold J. (OFM) neopužil správne prirovnania z dejín Cirkvi, nakoľko sv.Mary McKillop nebola exkomunikovaná pápežom ale len miestnyimi biskupmi. To mení situáciu, nakoľko P.Leopold J. chcel prirovnať prípad sv.McKillop ako príklad, že aj pápeži sa môžu mýliť v odvolávaní laikov, či klerikov (exkomunikácia)

Ale, kedže pápeži sa nikdy nemýlili a nemôžu mýliť v odvolávaní (exkomunikácia) ako ani v uvedených prípadoch (sv.McKillop a Yves Congar, či dokonca Mons.Bezáka) sa nezmýlili, ale naopak mýlia sa tí, ktorí neuznávajú rozhodnutia pápežov za správne, tak čím sa líšia od neveriacich (pohanov) ?

Vari nerobia tpo isté, ked rešpektujú názory pápeža, ale v skutočnosti ich nepríjmajú za správne?

Ešte od neveriacich by sa to dalo očakávať ako samozrejmosť, s ktorou sa počíta - ved sami hovoria, že sú neveriaci ale od veriacich a klerikoch, ktorí sľúbili poslušnosť (ako rehoľníci) a zvlášť pápežovi, nakoľko františkáni sú pápežského práva?!

P.Leopold J. si mýli vieru so skutkami!

Pretože pápeži sú neomylní vo viere, ktorú hlásajú a to aj čo sa týka rozhodnutia v prípade exkomunikácie, či len odvolania z úradu, kdežto ich vlastné skutky (pápežov) ako sú:smilstvo, krádeže, obžerstvo... v tomto sa môžu mýliť - resp. sa im môže stať, že ich uskutočnia, nakoľko každý človek aj pápeži zdedili dedičný hriech.

Preto P.Leopold nie lenže nepríjma rozhodnutie pápeža Benedikta XVi. za správne, ale zároveň porušuje sľub "poslušnosti", ktorý dal pri večných sľuboch!

To je, čo sa týka vernosti svojmu povolaniu voči pápežovi a Cirkvi, ale čo sa týka vernosti Bohu a Jeho Svätých... (Ježiš, Mária, anjeli a svätí...) rovnako sa nezhoduje jeho správanie s Ich učením, nakoľko aj Panna Mária nás vyzýva k jednote s pápežom a poukazuje na "najmilších synov", ale zároveň aj na "neposlušných synov":

Nenasledujte tých biskupov, ktorí sa protivia pápežovi.

Buďte smelými obrancami pápeža a pomenujte celkom otvorene tých, ktorí sa protivia jeho učiteľskému úradu a vyučujú v takom zmysle. Vzhliadnite na svoju nebeskú Matku, ktorá sa narodila ,hrozivá ako vojsko pripravené k boju.‘ Čo robí vašu moc neúčinnou a čo spôsobuje, že pri hroznom útoku môjho protivníka zostávate ustráchane stáť?

Je to tolerovanie hriechov, ktoré vás vzďaľuje od života môjho Syna Ježiša.